Travel blogerka Juli si žije svoj sen na Bali

Rate this post

Veľmi sa teším, že sa mi podarilo splniť si ďalší zo svojich snov a vznikol rozhovor práve s touto babou. Aj ona a jej práca mi dopomohli  k tomu, aby som sa na svoj sen odhodlal aj ja sám 🙂

Juli pochádza z Košíc, ale už nejaký ten piatok žije na Bali. Aj napriek tomu, že ide o mladú babu, stihla už precestovať viacero zaujímavých miest a krajín. Okrem jej cestovateľského blogu Life is better in bikinis, kde sa pravidelne delí o svoje zážitky z ciest sa venuje aj jej projektu GadoGado.cz. Ak ťa táto baba zaujala, prečítaj si náš rozhovor, a nezabudni si pozrieť aj jej mega fotky. 🙂

Čím si túžila byť ako malé dieťa? Stále si túžila po svete spojenom s cestovaním?

Ako malá približne od 7-8 rokov som hrala basketbal, ktorý z hobby prerástol na pomerne profi level spojený s individuálnym plánom v škole a niekoľkými tréningami denne. Snívala som teda o tom, že budem profi hráčka basketu kdesi za veľkou mlákou. Cestovanie som milovala celý život a túto vášeň vo mne budovali aj moji rodičia. Každý rok som absolvovala minimálne 1-2 dovolenky pri mori s našimi, rôzne basketbalové kempy a sústredenia, turnaje v zahraničí, výlety do hôr a tiež víkendové pobyty či už na Slovensku alebo v okolitých štátoch. Veľký podiel na budovaní mojej cestovateľskej vášne majú teda aj moji rodičia, ktorí ma po prvý krát v živote zobrali k moru už ako dvojročnú.

Prečo si si vybrala na život práve Bali?

Bali ako miesto na život vzniklo veľmi spontánne. Bola to prirodzene ďalšia zastávka po pár rokoch strávených v Prahe a následne polročnom študijnom pobyte v Thajsku. Naivne som si pred odchodom do Thajska myslela, že sa potom znova vrátim do Prahy, kde som predtým žila a pracovala a zaradím sa znova do “bežného života” pracujúcej študentky, no to sa už nikdy nestalo a ja som spolu s priateľom zakotvila na Bali. Dnes tu žijeme už dva a pol roka a momentálne to neplánujeme nijak rapídne zmeniť.

Predsa len je to dosť ďaleko. Nie je ti niekedy smutno za domovom?

Domovov mám vo svete hneď niekoľko, ktoré som si stihla za tých 27 rokov vybudovať no asi sa pýtaš na Slovensko a Košice odkiaľ pochádzam. Na Košice nedám dopustiť, pretože mi dali nádherné detstvo, pubertu a hlavne rodinu a kamarátov, ale posledné roky sú mi už primalé. Zo Slovenska som sa odsťahovala pred 6 rokmi a stále sa tam rada vraciam, ale život ako taký si tam už predstaviť neviem. Aj na mňa občas príde smútok za domovom, ale viem že aj pomocou sociálnych sietí si s rodinou a najbližšími vieme napísať, zavolať a poslať pár fotiek, čo nám slúži ako malá náplasť na dušičku.

Ako vznikol projekt GadoGado.cz?

GadoGado.cz je môj Bali projekt, ktorý som zakladala na jeseň v roku 2015. Nápad ako taký som mala v hlave už niekoľko mesiacov predtým aj vďaka cestovaniu po JV Ázii, v ktorej som v tej dobe žila už skoro rok. Po presťahovaní sa z Thajska na Bali som pomaličky začala premieňať sen na skutočnosť a celému projektu dávať formu či už po stránke výroby našich produktov (kabelky, peňaženky, obaly na PC,…) alebo po stránke eshopu, na ktorom všetky tieto produkty predávame. Nebudem klamať, že to bolo ľahké, pretože nebolo, ale aj o tom začiatky vo vlastnom biznise bývajú. Po pár prebdených nociach a prvých Vianociach 2015, ktoré sme naozaj veľmi nezvládli zmanažovať, sme do nového roku 2016 vkročili tou správnou nohou a odvtedy krásne fungujeme! GadoGado.cz je teda moje dieťa, vášeň a spojenie toho čo ma najviac baví- cestovania a módnych doplnkov ručne vyrobených na Bali.

Projekt bol na svete skôr ako tvoj cestovateľský blog? Alebo to bolo naopak?

Projekt GadoGado.cz bol na svete prvý. Blog som začala písať pár týždňov po tom, čo vznikol projekt. Najmä kvôli neustálemu dopytovaniu sa kamarátov a známych na moje cestovateľské zážitky. Rozhodla som sa sama sebe uľahčiť prácu s dennodenným odpisovaním na ich správy a začala som písať o mojich dobrodružstvách z ciest verejne formou blogu. Čitateľnosť článkov rástla, záujem ľudí o rady ohľadom cestovania tiež a ja som nemohla byť šťastnejšia! Postupne prišla prvá nominácia do súťaže Bloger roka po necelom polroku od začiatku blogovania, prvé rozhovory do novín, na rôzne weby a ja som potrebovala z času na čas uštipnúť, aby som sa presvedčila o tom, že sa mi to celé len nesníva. Dnes blogujem nejaký rok a pol a musím povedať, že blogovanie naozaj radím medzi moje najväčšie vášne. Jednoducho to milujem a neskutočne si vážim každu jednu dušičku, ktorá ma číta a fandí mi. 🙂

Čo miluješ na cestovaní?

Takmer všetko, okrem vybaľovania kufra a procesov na letisku (odbavenie batožiny, kontrola, víza,…). Najviac na cestovaní však milujem ten pocit, keď môžem niečo nové objavovať. Novú kultúru, jazyk, chute, vône, stretávať nových ľudí, vidieť nové miesta, pamiatky,… Vidieť ako ľudia žijú v iných kútoch sveta. Mám za sebou 27 navštívených krajín a som si vedomá toho aké šťastie v živote mám, že sa môj zoznam krajín neustále rozširuje.

Ak by si si mohla vziať na opustený ostrov len 3 veci. Ktoré by to boli a prečo?

Bikini, pretože život je lepší v bikinách (aj na opustenom ostrove)! Zápisník, aby som si mohla zapisovať všetky moje myšlienky perom/ceruzkou, ktoré by som si na ostrove musela z niečoho vyrobiť. No a ak sa medzi “veci” počíta aj psík, vzala by som si nášho Bali psíka Baksa. Samota je síce občas fajn, ale už po pár hodinách by mi bolo samej smutno a s Baksom by aj ten opustený ostrov nebol až tak opusteným.

Stihla si toho precestovať už naozaj veľa. Máš ešte vôbec cestovateľské sny? 🙂

Samozrejme! Ver či nie dokonca mi tieto cestovateľské sny neustále rastú. Môj “wish list” zoznam, čo sa cestovania týka je takmer nekonečný a len pre inšpiráciu som si z neho za posledný polrok s veľkou radosťou splnila a odškrtla destinácie ako Nový Zéland či Vietnam. Samozrejme som tieto krajiny už dávno nahradila inými a momentálne tam mám ešte nesplnené miesta ako napríklad Filipíny, Japonsko, Aljaška či California. Na týchto snoch, ale ešte chvíľku zapracujem a snáď už budú tiež čoskoro splnenými cestovateľskými snami.

Čo ťa napadne ako prvé, keď sa povie Slovensko?

Rodina, kamaráti, Košice, les (stromy, huby, slnečnice), hory (Tatry, chatovačky na horách každý víkend po celú zimu, snowboard, turistika), detstvo (dom mojej babky, basketbal), jedlo (horalka, pirohy s džemom, chlebík vo vajíčku, sabi jogurt, korbáčiky).

Ktoré miesta na Slovensku musíš navštíviť pri každej jeho návšteve?

Košice, konkrétne pobehať mojich najbližších a potom všetky moje obľúbené kaviarne a reštaurácie. Ísť sa prebehnúť do parku Anička k Hornádu, kúpiť si banánovú zmrzlinu v Aide na Hlavnej a to je úplne jedno aké je ročné obdobie či počasie. Ďalej určite navštíviť Tatry, ideálne moje obľúbené Štrbské pleso či Lomnicu a aspoň jedno termálne kúpalisko.

Ak by si sa mohla vrátiť do minulosti, ktoré miesto by si možno chcela navštíviť? A prečo?

Do minulosti? Do minulosti by som sa vrátiť určite nechcela, tam som už navštívila presne to, čo som chcela navštíviť. Radšej sa pozerám do budúcnosti a na miesta, kde som ešte nebola, o ktorých snívam a na ktorých pracujem. Práve na tie sa sústredím a idem si za nimi, pretože ako jedno z mojich tetovaní hovorí “nasleduj svoje sny!“

Čo by si odkázala mladým ľuďom, ktorí sa možno boja začať s plnením svojich snov?

Odkázala by som im určite, že jednou z najväčších výziev v živote každého človeka je čeliť svojim vlastným obavám. Sny sú predsa od toho, aby sa plnili a nie aby sme žili s pocitom, čo by bolo keby… Ak má človek zdravie, má v živote všetko, takže šup do toho veď kedy si to splníte, keď nie teraz?! Mladým ľuďom by som teda určite odkázala, aby nežili v bubline a nebáli sa ísť do plnenia si snov. Je to neskutočne dokonalý pocit, ktorý sa dostaví po tom, až si nejaký sen splníte a to bude za to určite stáť! 🙂

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor a ty nezabudni Juli a jej cestovateľský život sledovať aj na Facebooku či Instagrame, určite sa to oplatí 🙂


ŤIP: Pozri si aj tjeto rozhovori:

Rozhovor sám so sebou: Blog Nie je túra bez Štúra spoznáva Slovensko

Rozhovor s Crazy Sexy Fun Traveler: Každý by mal robiť to, čo ho baví 

Rozhovor s Monikou: Svoj život žijem tak, ako chcem a ako to cítim


Ak sa Ťi článok páčiu, ňezabudni dať like a pozďjeľať ho. 

Facebook Comments