Nie každý si môže povedať, že má dokonca podkategórie hejterov

Hejteri sa nájdu vždy. Hovorí sa aj to, že ak má človek hejterov, tak si vraj robí dobre svoju prácu. No ja by som to bez nich v poho prežil.

Keď som začínal so svojím blogom, tak sa musím priznať, že mi trošku nedochádzalo, že bez ľudí, ktorí budú čítať moje články a sledovať moje štúrovania to nepôjde. Samozrejme viem byť kritický, a viem príjimať kritiku, veď aj tá ma človeka posúvať. No hejty s kritikou nemajú nič spoločné.


Našťastie to mám tak, že mi chodí o dosť viac milých a pozitívnych správ, no samozrejme chodia aj tie s opačnou myšlienkou. A niekedy sa mi až rozum zastavuje nad tým, čo sa ľudia vedia opýtať. Mrkni na článok o tých najotravnejších otázkach, ktoré počúvam takmer každý deň. Už som si na to ako tak zvykol, aj keď si asi nezvyknem nikdy úplne. U mňa je totiž problém aj to, že ja som ten typ človeka, že desaťkrát si poviem, že pohodka a jedenástykrát ma to dostane. A vie ma to dosť vyhodiť z koncentrácie. Na druhej strane, nie každý si môže povedať, že má dokonca podkategórie hejterov.

  • Tí, čo doteraz nechápu, že som sa vrátil zo zahraničia späť na Slovensko.
  • Tí, čo riešia stále len to či mám z čoho žiť.
  • Tí, čo riešia, že mám na ruke tetko Štúra, a teda, že som ním posadnutý alebo tak, čo samozrejme nie je vôbec pravda.
  • Tí, čo si myslia, že nič nerobím, len si chodím po výletoch.

Ešte aj dnes sa učím na niektoré hejterské komenty či správy reagovať s chladnou a nie hladnou hlavou. 😀 Ja asi nikdy nepochopím, že má niekto silu a energiu písať hejty. Takže ako to riešim v poslednej dobe ja? Jednoducho. Ak je náhodou niekde so mnou rozhovor alebo tak, tak si tie komenty jednoducho nečítam a hneď sa mám lepšie. Ja viem, prečo som sa rozhodol tak ako som sa rozhodol a myslím, že nikomu to nemusím vysvetľovať.  

Do komentu mi napíš nejaký hejt. Srandujem. Radšej mi napíš, kam sa chystáš najbližšie na výlet. Som zvedavý.

Previous Article
Next Article

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.