Jánošíkove diery v Terchovej a to ako som to tam (ne)zvládol

5 (100%) 5 votes

Jánošíkove diery v Terchovej patria k turisticky obľúbeným častiam Malej Fatry. Odhodlaný som si povedal, že idem jeden deň štúrovať práve tam. Po prvotnom nadšení však prišli miesta, ktoré mi dali celkom zabrať a viackrát sa mi stalo, že mi nebolo všetko jedno. Prečítaj si článok a dozvieš sa aj to, na čo by si mal/a byť na tomto mieste pripravená/ý.

Jánošíkove diery 

Jánošíkove diery sú tvorené sústavou tiesňav a kaňonov v národnej prírodnej rezervácii Rozsutce, s množstvom krásnych vodopádov a nezvyčajných skalných útvarov. Diery tvoria tri časti, ktorými sú Dolné, Horné a Nové diery a značené turistické chodníky ti ponúkajú niekoľko možností ako ich prejsť.

Moje štúrovanie v Terchovej pokračuje aj dnes. Ubytovaný som v @hotel.diery a ten sa nachádza na začiatku náučného chodníka, ktorý ide aj cez @janosikove_diery, takže cieľ dnešného štúrovania bol jasný.😉 A dal som nakoniec aj Malý Rozsutec. A musím sa priznať, že párkrát som dnes prekonal seba samého, keďže výšky veľmi nemusím.🙈 Ako to máš ty s výškami?🤔 Každopádne toto miesto stojí naozaj za to.😉💙 👣 👣 #blog #cestovatelskyblog #niejeturabezstura #sturovanie #sturujem #slovakblogger #travelblogger #dnescestujem #travel #slovensko #slovakia #visitslovakia #turista #cestovanie #milujemcestovanie #pamiatky #cestujem #svk #takeslovenske #praveslovenske #goodideaslovakia #slovakiaday #skcztravel #thisisslovakia #daybyme #janosikovediery #terchova #priroda

A post shared by Radkoslav Hoppey (@nie_je_tura_bez_stura) on

Nebolo mi všetko jedno

Už tu sa musím priznať, že napriek tomu, že štúrujem po Slovensku už nejaký ten piatok, tak som nečakal, že Jánošíkove diery mi dajú tak zabrať. Začal som na Malom okruhu Jánošíkovými dierami, ktorý je vhodný aj pre deti či starších ľudí. Prejsť ho trvá približne dve hodinky a môžeš vidieť tie najzaujímavejšie pasáže Dolných a Nových dier. Potom som sa akosi dostal na modrú značku, asi ma stiahli ľudia, ktorí tam boli a povedal som si, že keď tam idú oni, že tam chcem ísť aj ja. Takže som sa ocitol vo Veľkom okruhu Jánošíkovými dierami.

 

 

 

 

 

 

Keďže ja nie som veľmi kamoš s výškami, tak mi niektoré rebríky dali naozaj zabrať. Určite nie je dobrý nápad ísť tam len v teniskách. Dokonca som tam videl jedného uja v sandáloch, asi bol Čech. 😀

Jánošíkové Diery

Jánošíkove diery som nakoniec zmákol a asi po troch hodinách som sa dostal na takú čistinku,  odkiaľ už vidieť Malý aj Veľký Rozsutec. Sedel som tam asi pol hodinu a prehováral sám seba, že idem „zdolať“ aspoň ten Malý Rozsutec.

Na tomto mieste som nebol jediný, kto naberal nové sily.
Na Veľký Rozsutec sa odhodlám možno tiež raz.

TIP: Nech ťa nepomýli názov Malý Rozsutec, ten je na výstup oveľa náročnejší ako ten Veľký. Len škoda, že ja som sa to dozvedel až po tom ako som ho zdolal.


A dal som aj Malý Rozsutec

Jánošíkové Diery - Malý Rozsutec
Cestou na Malý Rozsutec
Tu je dôkaz, že som to naozaj dal. 😀
Výhľady topka

Keďže som tam bol počas letnej sezóny, tak celý deň som stretával naozaj veľa ľudí a turistov, takže na viacerých miestach sa tvorili normálne „kolóny“. Tak sa na to radšej priprav, ale mne to až tak nevadilo, aspoň som si mohol bez výčitiek oddýchnuť a tváriť sa, že len čakám v rade. Horšie to bolo v častiach, keď som sa míňal s ľuďmi, ktorí išli opačným smerom ako ja, ale našťastie boli všetci úplne v poho a zakaždým sme sa vedeli „zladiť“.

Hotel Diery***

V Terchovej som bol dohromady tri dni a ubytovaný som bol v Hoteli Diery***, ktorý sa nachádza na začiatku náučného chodníka, ktorý ide aj cez Jánošíkove diery. Jeho výhodnú polohu som ocenil hlavne pri návrate z tohto štúrovania, keďže moje nohy už mleli z posledného. 😀

Hotel Diery***
Moja izba
V izbe

 

 

Občianske združenie Diery

Pri štúrovaní som sa dozvedel aj to, že existuje občianske združenie Diery, ktorého cieľom je zlepšovanie podmienok a oprava rebríkov či lávok pre turistov v Jánošíkových dierach. Viac o tomto združení si môžeš prečítať tu.

Takto biedne som vyzeral po celom dni štúrovania. 😀

Napriek tomu, že toto štúrovanie naozaj miestami bolelo, tak som bol na seba mega hrdý, že som to nevzdal a dal som to. Ten pocit stál naozaj za to. Kedy naposledy a kde si zažil/a ty takýto pocit? Daj mi vedieť do komentu, som zvedavý. 🙂

Ak sa ti článok páčil, môžeš mi kúpiť kávu a zvýšiš tak moje pracovné nasadenie. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.