Andrea miluje hru s písmenkami a jej výtvory vás dostanú (Rozhovor)

Po štúdiu v Londýne sa vrátila späť na Slovensko a už niekoľko rokov sa úspešne venuje svojmu projektu „peace_menka“. Hovorí o sebe, že je ako taký skladateľ písmenok. Oni k nej chodia, počúva ich a dáva ich na miesto, kam chcú ísť. Jej výtvory sú naozaj jedinečné a často aj veľmi trefné. Prečítaj si môj rozhovor s Andreou, inšpiratívnou mladou Slovenkou. 

Rozhovor 


Kedy a ako vznikli peace_menka?

Úplne prvá idea peace_menok sa zrodila asi 3 roky dozadu, keď som sedela na autobusovej zastávke, na ceste do práce, a hovorila som si, ako veľmi mi chýba písanie a kreatívna tvorba. Keďže som už za sebou mala niekoľko blogov a vedela som, čo pravidelné blogovanie obnáša, bolo mi jasné, že kvalitný blog popri práci na plný úväzok nebudem stíhať. Rozhodla som sa vytvoriť insta verziu textov, ktoré budú príjemné a časovo zvládnuteľné pre mňa i pre čitateľov. Názov „peace_menka“ vznikol len pár minút potom a projekt bol na svete. Milujem takéto spontánné nápady. Je to ako keď medituješ a zrazu sa z bielej prázdnoty ocitneš niekde na krásnom ostrove, ako lusknutím prsta.

peace_menka
Zdroj: peace_menka

Tvoja tvorba je o kreativite, vymýšľaní a hraní sa s písmenkami. Kde berieš inšpiráciu?

Všade. A čím menej ju hľadám, tým viac jej príde. Ak by som ale mala vybrať, kedy sa mi vrece s inšpiráciou otvára najľahšie, tak by to bolo cestovanie. Pri cestovaní som viac pozorná a v prítomnom okamihu, nakoľko neviem, čo ma čaká, koho stretnem, kde sa zatúlam, čo uvidím, čo ochutnám, ako sa vrátim späť. Toto všetko ma drží v neuveriteľnej pozornosti a zvedavosti malého dieťaťa. A vtedy chodia vždy tie najlepšie nápady. Vtedy mám pocit, že všetko je možné. Preto si v ruksaku vždy nesiem laptop a zošit s perom. Nech mi neujde ani jedna myšlienka. Napríklad, na mojich posledných potulkoch po Banskej Štiavnici, mi pri pohľade z kalvárie napadli peace_menka: ,,Na zámku je láska, ak láska nie je pod zámkom.“

Ktorý tvoj výtvor je pre teba najmilší? Ak sa dá z toho množstva nejaký vybrať. 🙂

Keďže cestovanie je téma, ktorú asi obaja obľubujeme najviac, tak nebudem odbočovať:

,,Cestovanie nie je o tom, koľkokrát stlačím REC, ale o tom, koľkokrát stratím reč.“ 

Žijeme vo svete počítačov a tej najvyspelejšej techniky, no ty si si vybrala pre svoju prácu písací stroj. Prečo?

Presne kvôli tomu, čo si spomenul v otázke. Písací stroj je veľmi ukľudňujúci a spomaľujúci objekt, pri ktorom neexistuje žiaden multi-tasking. Teší ma vždy, keď si k nemu môžem sadnúť a ukľudniť si myseľ zvukom písania. Je to však stále minimum času, čo na ňom trávim. Peace_menka dostali svoj život najmä na sociálnych médiách, takže tam trávim najviac času. Ale stiahla som si aj aplikáciu Hanx Typewriter, takže si môžem ťukať do písacieho stroja aj vtedy, keď pri ňom fyzicky nemôžem sedieť 🙂

Aký je to pocit, keď vidíš, že ľudia nosia tvoje náramky či dokonca si niektorí dávajú tvoje výtvory vytetovať na svoje telá?

Tak to je pre mňa stále ťažko uveriteľné. Ja sa nepovažujem za nejakú zázračnú myseľ. Je to len o tom, že niekedy si ju vyprázdnim a zasústredím sa na tvorbu tak oduševnene, až mi do nej skočí nejaký ten nápad, či slogan. Verím, že ak by som to nevymyslela ja, vymyslel by to čoskoro niekto iný, takže ja sa skôr vnímam ako taký skladateľ písmenok. Oni ku mne chodia a ja ich počúvam a dávam ich na miesto, kam chcú ísť 🙂 A keď vidím, že niekomu rezonujú natoľko, že si ich nosia na náramku, alebo si ich dokonca zvečnia na svoje telo, tak je to pre mňa obrovská pocta. Nech sú im mantrou v čo najpozitívnejšom slova zmysle.

Študovala si žurnalistiku v zahraničí, no vrátila si sa späť na Slovensko. Čo ťa presvedčilo?

Áno, študovala som žurnalistiku v Londýne a celé tie roky štúdia boli asi mojimi najšťastnejšími. Milujem cestovanie a spoznávanie nových kultúr a v Londýne nechýba ani jedna, je to ako mať celý svet na jednej dlani. Bolo to nesmierne inšpiratívne a kreatívne obdobie môjho života a takmer všetko, čo som sa na škole naučila dodnes využívam. Vrátila som sa späť na Slovensko, lebo som začala mať pocit, že nie som ,,vo svojom’‘ a že sa mám venovať niečomu inému. Ja som úplne iracionálny typ a vždy sa riadim intuíciou, takže ťažko sa mi povie prečo. Možno preto, aby vznikli peace_menka 🙂 

Môj blog je o cestovaní po našej krajine. Ktoré miesta sú u nás tvoje obľúbené?

Ja som taký typický Bratislavčan 🙂  Najviac milujem túlať sa po Bratislave, prejsť sa popri Dunaji, zájsť si na dobrú kávičku a koláčik, nabrať inšpiráciu z okoloidúcich ľudí, zájsť si do kníhkupectva a pozrieť, čo je nové. Najšťastnejšie miesto je pre mňa Letisko Milana Rastislava Štefánika. Myslím si, že je to to najkrajšie letisko na svete 🙂 Milujem tú atmosféru, že sa niekam chystám a takisto, trávila som tam niekoľko šťastných detských dní, keď ma tam otec skrze jeho prácu často brával. Pomimo Bratislavy je môj najväčší favorit dedinka Terchová.

View this post on Instagram

Čomu odporuješ, to pretrváva. Rozhnevá ťa kolega v práci? Bude to ešte ťažšie. Opakuješ si stále, že nemáš dosť peňazí, času, pokoja, kamarátov, lásky, letných dní…? Bude ich menej. Nemôžeš si vychutnať ten koláčik, pretože z neho hneď priberieš? Priberieš. Nevieš prijať vlastnosti svojich partnerov, kamarátov… také, aké sú? Prídu k tebe ďalší ľudia, ktorí ich budú mať ešte znásobené. Hnevá ťa, keď je niekto okolo teba šťastný a ty nie si? Nebudeš. Odmietaš zdieľať názory väčšiny? Budeš nimi obklopený stále viac. Tak si to zopakujme…čomu odporuješ, to pretrváva. Pretože odpor je ľahšia cesta. Odpor znamená nedostatok schopnosti prijať čokoľvek, čo je iné, než ty. Nepleť si ho, prosím, s bojom za spravodlivosť. Nauč sa prijať, čo k tebe prichádza. Je to tá najlepšia cesta k sebarozvoju a vysnívanému životu. Prijať znamená pozrieť sa na veci inými očami a aj keď sa s nimi nestotožnuješ, už im viac nemusíš dávať negatívnu emóciu. Prijatie tvorí láskavý život. Odpor v živote ti vytvorí len odpor k životu.

A post shared by 𝙿𝚎𝚊𝚌𝚎_𝚖𝚎𝚗𝚔𝚊 (@peace_menka) on

Máš (možno) nejaké miesto či miesta, na ktorých si ešte nebola a rada by sa tam pozrela?

No jasné, veď preto ťa sledujem 🙂  Veľmi by som si želala viac spoznať krásy Oravy.

Čo je pre teba tým najväčším symbolom našej krajiny?

Slovenské básne. Slovenčina. Jej rozmanitosť, mäkkosť, variabilita, ľahkosť. Vyrastala som s Válkom a Rúfusom ,,pod vankúšom“. Keď si zatvorím oči a predstavím si Slovensko ako domov, napadne mi vždy báseň Modlitba za Slovensko od Milana Rúfusa.

Viem jedno hniezdo.
 V ňom ako v Božej sieti
je mnoho otcov, mnoho mám
a mnoho, mnoho detí.

To hniezdo uvil Stvoriteľ.
A sám aj určil, komu,
koho tam pozve prebývať
do človečieho domu.

Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
Hreje ma dňom i nocou,
vystlané mäkkou vravou mám
a mozoľami otcov.

Môj dobrý Bože,
zhliadni naň.
Stráž nám ho neustále.
A aspoň Ty ho, Veľký, chráň,
keď si ho stvoril malé.

A na záver. Čo by si odkázala všetkým mladým ľuďom, ktorí sa možno boja začať si plniť sny?

Naplňte si svoje sny skôr, než sa vám naplní váš život. Je to také ľahké. Stačí spraviť len jeden malý krôčik a desať ďalších za vás urobí sám život. Cestu si môžete meniť aj tisíckrát. Stačí si len znova zaželať. Je to jednoduché. A keď idete po svojej ceste a idete za svojím snom, problémy už nie sú prekážky, ale len lekcie. Choďte do toho. Nič zlé sa nemôže stať. V čom máte uspieť, uspejete a v čom nie, aspoň vyškrtnete zo zoznamu a nebudete sa s tým dlhšie trápiť.


TIP: Prečítaj si aj ďalšie rozhovory s inšpiratívnymi Slovenkami a Slovákmi.


Peace_menka

Previous Article
Next Article

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.