Andrea Zahurancová miluje cestovanie a cestovanie zas miluje ju

5 (100%) 3 votes

Andrea Zahurancová je mladá, veľmi šikovná a úspešná baba. Okrem vlastnej firmy má veľmi rada cestovanie a stihla byť už na veľa miestach vo svete. Prečítaj si tento rozhovor a dozvieš sa aj to, čo ju na cestovaní baví, a ktoré z miest ju očarilo zatiaľ najviac. 

Študovala si vo Viedni. Môžem sa opýtať čo presne to bolo? A prečo si sa rozhodla práve pre toto mesto?

Vo Viedni som študovala medzinárodné podnikanie. Dlhé roky som snívala o škandinávskych krajinách, no nakoniec kvôli lokalite a kombinácii štúdia v nemeckom a anglickom jazyku vyhrala Viedeň. Odišla som tam po osemročnom jazykovom gymnáziu ako 17-ročná a hneď som sa do toho mesta zamilovala.

Máš vo Viedni možno nejaké obľúbené miesta? Ja som tam žil dva roky a našiel som si ich za ten čas celkom dosť. 🙂

Jasné! Keďže vždy uprednostňujem prírodu pred mestom, tak moje obľúbené miesto bolo pokojný Kahlenberg, kopec za mestom, odkiaľ je krásny výhľad na Viedeň. Tiež si moje srdce získal Karlsplatz a neďaleký Naschmarkt – blší trh, kde zoženiete doslova všetko! Ďalej, keďže som bývala v druhom okrsku, tak sa veľa času trávila i v Praterparku a Augartene, kde som prebehala, prekorčuľovala a prebicyklovala hádam i tisíce kilometrov. Na Viedni je super, že i napriek tomu, že bývate v centre, máte po ruke pokojné a zelené miesta.

Plánovala si tam ostať aj po škole? Alebo si už počas štúdia vedela, že sa vrátiš späť na Slovensko?

Ja som nikdy v živote nemala žiadne fixné plány do budúcna. Bola som otvorená všetkému, čo mi do cesty vbehlo a jediné, čo som vždy nechcela, bolo zakotviť hneď po štúdiu v korporáte ako všetci moji spolužiaci. Najpravdepodobnejšie pre mňa bolo, že sa po bakalárovi vyberiem kamsi ďaleko do sveta na internship a skĺbim prácu s cestovaním. Vždy som ale vedela, že Slovensko ostane mojím domovom a že sa sem raz vrátim. Prišlo to ale skôr, ako som čakala – ešte počas štúdia prišiel nápad založiť si vlastnú firmu a presunúť sa späť na Slovensko.

Okrem iného si známa aj tým, že si vášnivou cestovateľkou. Bavilo ťa cestovanie už od detských čias alebo ťa to chytilo neskôr?

Áno, od malička. Na prvý výlet do zahraničia ma rodičia vzali, keď som mala 4 mesiace. Celý let som prespala pod sedačkou v lietadle. Aj neskôr ma rodičia k cestovaniu stále nabádali. Teraz som zasa ja tá, ktorá rodičov na cesty vyháňa.

Stihla si už precestovať viacero zaujímavých a nádherných krajín. Ktoré patria medzi tie najobľúbenejšie? A prečo?

Moja srdcovka je Maroko. Farebné, krásne, no i šialené a drsné. Bola som tam dvakrát a už sa neviem dočkať, kedy sa tam vydám opäť. Maroko má v sebe niečo čarovné a v krajine si niečo nájde hádam každý – sú tam krásne pláže, krajina má bohatú históriu, krásnu architektúru, dychberúce hory, púšte, veľké a rušné mestá, ale i pokojné maličké odľahlé dedinky.

Ktorá z krajín či miest, ktoré si doteraz navštívila, ťa nejakým spôsobom prekvapila. Či už v tom dobrom, alebo možno aj v zlom.

India. Na Indiu som sa polroka dopredu psychicky pripravovala – vedela som, že niektoré pohľady budú prisilné, no v realite boli ešte 10-násobne horšie. Nedá sa na to pripraviť a ešte vám po návrate domov bude nejaký čas trvať, kým to všetko spracujete.

Čo ťa baví na cestovaní najviac?

Spoznávanie ľudí, kultúr, miest, chutí a vôní, no i rozvoj seba samej a získavanie prehľadu a nadhľadu v živote. Čo si vážim najviac je to, že som sa pri cestovaní naučila viac si vážiť to, čo doma máme, lebo na Slovensku väčšina z nás žije neskutočne šťastné životy.

Cestuješ predovšetkým so svojím priateľom Patrikom. Viete sa pri cestách zladiť aj v rámci tých cestovateľských záležitostí? 🙂

Áno, oboch nás lákajú menej komerčné miesta a lokality, takže sa vždy pri výbere miest bez problémov zladíme.

Máš spolu s Patrikom možno nejaké kritériá podľa čoho si vyberáte, ktorú krajinu navštívite?

Mňa láka hádam každá jedna krajina, takže to akosi neriešime. Láka ma chladný sever, no i vzdialené africké krajiny, temperamentná južná Amerika, či šialená juhovýchodná Ázia. Stále je mnoho miest, kde sme neboli, takže ešte máme naozaj, čo objavovať.

Si ten typ cestovateľky, že si naštuduješ už doma všetko, čo sa tam oplatí vidieť? Alebo skôr ideš po dobrodružstve a necháš sa prekvapiť?

Čítam veľa cestopisov – no, keďže doma sa vždy naplno venujem práci a veľa voľného času nemám, mnohokrát ich čítam až v lietadle cestou do danej krajiny a plánujem last-minute. Záleží však naozaj od krajiny – v takom Iráne som to celé nechávala na spontánnosti a okolnostiach, no na taký Island som si všetko pekne plánovala – jednak kvôli počasiu, no i kvôli obmedzenému času a veľkému počtu krásnych lokalít.

A čo cestovateľské sny? Ktoré si chystáš splniť v najbližšej dobe? Prezraď nejaké. 🙂

Ja naozaj nemám žiadnu vysnívanú lokalitu – láka ma ísť doslova všade. O pár dní však vyrážam do hôr, do talianskych Dolomitov. Chodievam tam pravidelne dvakrát do roka, vždy na tie isté miesta – a vždy majú svoje čaro a zachytím ich v inej atmosfére!

One of my favorite spots ⛰☀️ #dnescestujem #italian_places

A post shared by ✏️ andrea@eyerim.com (@andreazahurancova) on

Podarilo sa ti spoločne s Patrikom natočiť veľmi pekné video o Slovensku. Stihli ste vidieť celú našu krajinu, máš tu možno nejaké obľúbené miesta, na ktoré sa rada vraciaš?

Moja srdcovka je Spiš, kde som sa narodila a vyrastala. No a blízky Slovenský raj je pre mňa doslova rajom. Okrem toho som si veľmi obľúbila čarovné mestá ako Bardejov, Kremnicu či Banskú Štiavnicu.

Čo alebo kto je pre teba symbolom Slovenska?

Príroda.

Ako vnímaš Slovákov ako národ, možno aj v porovnaní s ľuďmi z iných kultúr, ktorých si mala možnosť už vidieť a zažiť.

Haha, toto je zákerná otázka. Diplomaticky – nerada generalizujem a hodnotím ľudí ako národ, ako jeden celok. Každý sme iný a v každej krajine nájdeš ľudí milých, skromných a usmievavých, ale aj tých nepríjemných a uhundraných. Tak je to i u nás.

Okrem cestovania si ťa ľudia spájajú aj s tvojím fashion projektom eyerim. Aj napriek tomu, že si mladá baba, tak si toho stihla už profesionálne naozaj veľa, a tak by som sa ťa chcel opýtať, čo by si odkázala mladým ľuďom, ktorí sa možno boja vykročiť a začať si plniť sny.

Oh, ďakujem. Stále sa však necítim byť v pozícii rozdávať rady či poučovať. Tak asi len tak skromne – nebáť sa vykročiť zo svojej komfortnej zóny a nedať sa odradiť neúspechmi. Tých bolo viac, ako úspechov, no vždy sme sa ako tím ťahali a aj vďaka tomu stále úspešne fungujeme. 🙂

Adi ďakujem veľmi pekne za rozhovor. 🙂 A ak ju náhodou ešte nesleduješ na Instáči, tak to treba rýchlo napraviť, určite sa to oplatí. A ak máš chuť, tak si môžeš prečítať aj rozhovor s Patrikom Paulínyim

Ak sa ti rozhovor páčil, môžeš mi kúpiť kávu a zvýšiš tak moje pracovné nasadenie. 🙂

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.